2. 3. 2013

Alef

Viete, ako to býva s cestovaním - cesta domov sa vám väčšinou zdá kratšia. U mňa je to podobne aj s knihami, najskôr sa mi nechce, musím sa prelúskať začiatkom, dôjdem do polovice a potom sa už od knihy neviem odtrhnúť a dočítam ju za jeden deň. Pred chvíľkou som dočítala Alef od Paula Coelha so zimomriavkami na tele. 


Na konci som začala chápať, že dielo je dosť autobiografické. Kniha ma tak dostala, až som mala chuť tiež precestovať Rusko vo vlaku. Zaujímali ma reakcie čitateľov, nejaké som si na internete prečítala a bola som sklamaná, že niekomu sa to až také úžasné nezdalo. Je pravda, že som od Coelha prečítala len dve knihy, možno sú ostatné naozaj lepšie. Ale za seba by som ju určite odporučila, ak máte radi takýto druh kníh. (Druh duchovný, o hľadaní seba alebo ako to nazvať.)

Brúsim si zuby na ďalšie jeho tituly :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára