Banality a peračníky

Ak by bol toto môj denník, tak by som si doň zapísala:

• Že mi vo štvrtok (po poslednej skúške) začali prázdniny! 
• Že je u nás krásne počasie, hoci všade hlásili upršano. 
• Že si od dnes sladím čaj akousi zvláštnou sladkou rastlinkou, ktorú mamka kúpila na trhoch.
• Že sa rada zamýšľam nad cudzími životmi iba podľa toho, ako na mňa ľudia pôsobia a vymýšľam im rôzne príbehy.
• Že ma dojímajú banálne vety. Napríklad keď sa žena ponúkne svojmu mužovi, že mu podrží lístok v autobuse. A on sa poďakuje a povie, že ona je tá zodpovedná.
• Že napriek tomu, že sa rada zamýšľam nad cudzími ľuďmi, nemám rada, keď sa ku mne náhodou prihovoria. Najmä keď sú to staré babky, ktorým nerozumiem pol slova a je mi trápne ich odbiť, tak iba kývam hlavou, priblblo sa usmievam a prinajlepšom poviem tak veru alebo no vidíte...

Ale keďže toto nie je môj denník a mne je hlúpe si tu vylievať dušu, lebo mám pocit, že to aj tak nikoho nezaujíma :D, tak vás počastujem ukážkou nových peračníkov, ktoré som včera ušila. Fakt sa teším, že sa mi podarili. Ešte ich uvidíte neskôr v plnej paráde, len ich zopár došijem.

Dúfam, že sa máte dobre a že vás nezastihli povodne! :)