17. 10. 2013

Keď sa zjesennievalo

Keď sa ešte len zjesennievalo, rozhodla som sa stihnúť jeden západ slnka. Pozerala som von oknom, bolo krásne a ja som túžila byť na kopci pod naším hradom. Behom pol minúty som sa pozberala a bicyklom sa tam dopravila najrýchlejšie, ako som vládala. Ale keďže to bolo skoro celý čas do kopca a pomaly som rozhodne nešla, ledva som stačila s dychom. Toľko k mojej fyzickej aktivite toho dňa.

Našťastie som ešte zopár lúčov stihla, hoci to najkrajšie svetlo, také zlatisté, nie príliš červené, mi ušlo. Nevadí, výhľad som si užila, aj fotky podľa mňa za niečo stoja :) Cítila som sa príjemne ako vždy, keď sa vyberiem fotiť. Príroda bola krásna, na kopci si jedna rodinka púšťala šarkana a keď som sa vracala domov, na cestu mi už svietil mesiac v splne.

10 komentárov:

  1. milujem polotemné fotky, možno je to nejaká zvláštna choroba, ale v šere mi všetko príde krajšie, dokonca aj náš predpotopne-potopený dom. a ešte jednu vec robím, občas, obdivujem ľudí, ktorí sa dokážu takto večer donútiť k činnosti ako ty :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj ja mám radšej temnejšie fotky ako presvetlené, šero je náhodou super :) A ďakujem, občas sa mi stane taká vec, že sa k niečomu dokopem, hehe :)

      Odstrániť
    2. ale aj príliš svetlé majú niečo do seba, mám rada extrémy (A) obe však majú zásadné nevýhody, na tmavých len málokedy tie veci vyzerajú tak dobre ako, keď sa na to dívam svojimi očami a veľmi svetlé sú pokus/omyl, lebo záleží v podstate len na tom ako to svetlo clona prepustí, normálne na vraždu :D

      Odstrániť
  2. Fotky za to jednoznacne za to stoja, krásne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. tie fotky sú prekrásné, dokonale si zachytila atmosféru :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. tá predposledná fotka je úžasná!! :)

    OdpovedaťOdstrániť