Kytice

Ľudia môžu urobiť zlý prvý dojem, hoci sú v skutočnosti iní. Nemali by sa preto odpísať hneď na začiatku. Aj ja, čo mám celkom "ňuch" na ľudí, som sa párkrát splietla. Rovnako by sa nemali odpísať knihy, ktoré sa vám nepáčia po prvej vete. Alebo prvom verši.

Keď sme dostali za úlohu prečítať Kytice od Karla Jaromíra Erbena, dvakrát sa mi nechcelo. Navyše sa mi vôbec nepáčil takýto druh básní, obvykle nečítam básne s dejom. No keď som sa začítala poriadne, odrazu som si začala spomínať, že som to už kdesi počula/čítala. Určite nie v zveršovanej forme, ale niektoré básne mi boli veľmi povedomé. A čo je hlavné, úplne ma dostali. Nielenže sa mi páčili, začala som ich čítať s nadšením a záujmom. 

Mám záľubu v rozprávkach a povestiach. Akýchkoľvek dobrých (v zmysle kvalitných, koniec nemusia mať dobrý). A čo by som to bola za národovca, keby sa mi nepáčila naša vlastná ľudová slovesnosť, respektíve slovanská. Miestami je krutá, no pravdivá a poetická. Ako dospelá sa už nebudem báť Poludnice ani vodníkov a rada sa knihou nechám uniesť.

A čo je na tom ešte také skvelé, Kytice sú sfilmované Jakubiskom. Pozrite si trailer tuto, možno sa vám to bude páčiť tak ako mne. Knižku si pridávam do neexistujúceho knižného wishlistu (bolo by ho treba založiť, hoci ani nemám čas čítať), najlepšie v takomto roztomilom dizajne, ako je na obrázku.