8. 12. 2013

Bača a jeho ovečky

Tento rok som akási spomalená. V hlave milión nápadov, čo robiť na jeseň, čo fotiť na jeseň, ako si ju naplno užiť, a ono to máme vonku sneh. Rozhodla som sa z neho tešiť, inak sa nedá. Je nádherne slnečno, v noci nasnežilo celkom slušne, len nech sa to všetko neroztopí. 

Nechce sa mi veriť, že tieto fotky vznikli pred viac než mesiacom, presne na 1. novembra. Bolo slnečno ako dnes, akurát všade vládla hnedá a oranžová. Zatiaľ čo väčšina ľudí chodila po cintorínoch, my (ja s mamkou) sme sa prechádzali po prírode. Štverali sme sa na lúky na kopcoch a pred sebou sme počuli zvonkohru. Zrazu sa nám pred očami vynorili stovky ovečiek so zvončekmi na krkoch, vzadu bača so svojím psom. Dali sme sa s ním do reči, rozprával múdro a inteligentne, dokonca spisovne (nie žeby od toho závisela inteligencia človeka, ale trochu ma to prekvapilo, lebo u nás starí ľudia hovoria väčšinou po šarišsky). Bol to veselý človek, ale osamelý, aj jeho ovládla nálada 1. novembra. Aspoň na chvíľu sme mu urobili spoločnosť, naše psy sa spolu hrali a domov sme odchádzali s dobrým pocitom.

A dnes je vonku zima, mám pocit, že moje zimné fotografické projekty stroskotajú, že na nich nie som zrelá. Vraví sa, že až keď niečo robíte 10 000 hodín, stanete sa v tom fakt dobrí. Preto uvažujem, či to musí trvať fakt tak dlho, či budem niekedy so svojou prácou úplne spokojná. Či budem vedieť fotiť tie dokonalé obrazy, čo mám v hlave, či niekedy napíšem knihu. Ale ostávam optimista. Pokiaľ ma to baví, budem to skúšať ďalej.

1 komentár: