Žijem si

Ja viem, že svoje útulné miestečko na internete, svoj blog, zanedbávam. Našla by som si milión výhovoriek, prečo je tomu tak, verte mi. Napríklad, že ako študentka mám málo času, že mám veľa iných starostí a v neposlednom rade som trochu lenivá. Ale len trošku trošičku. Dnes som si ten čas našla, stihla som ísť aj fotiť a ešte sa chystám robiť veci do školy. Veď treba, keď sa zápočtovky a všetky termíny blížia...

Posledných pár dní som kultúrne žila. Bola som na retro párty s kamoškou a popri niektorých outfitoch som si nepripadala vôbec retro (také namakané boli :D). Ale sranda bola, hoci som takmer nikoho nepoznala a nič som nepila. Vyhrala som v tombole retro popolník s Marilyn Monroe (ešteže nefajčím), hoci som mala zálusk na sympatické dózičky :D Tancovali sa retro tance, z bufetu sme si kupovali pochutiny za bony a proste tak... :)

V rámci školy sme boli dobrovoľne na divadelné predstavenie Návšteva starej dámy a neľutujem, bolo to skvelé. Napriek tomu, že sme mali zašité miesta na balkónikoch a vedľa nás staré babky vkuse kecali (a potom sa sťažovali, že nepočuli), užili sme si to. Hoci mi (asi ako jedinej) vadila postava moderátorky, ktorá parodovala Judínyovú. Áno, bolo to vtipné, asi som divná, ale viac by sa mi to páčilo bez nej. Lebo keď som mala slzy na krajíčku a dojemne som všetko prežívala, zrazu nastúpila ona a všetci sa začali smiať. Keď ja som chcela plakať. Chápete ma, že?

Túto sobotu som v našom meste organizovala Zónu bez peňazí. Skvelý projekt, ktorý sa konal v jeden deň vo vyše 50-tich miestach na Slovensku. Škoda len, že prišlo 5 a pol ľudí (trochu preháňam, ale v skratke málo). Hlavne kvôli tomu, že som sa spoľahla na druhých (však keď mi nasľubovali propagáciu) a potom na to akosi zabudli. Iba som si pripomenula, prečo veci najradšej robím sama. Ale aby som nebola taká kritická, tých pár ľudí, čo prišlo, prinieslo celkom pekné veci a skoro všetko sa vymenilo/rozdalo. Aspoň že tak.

Založila som si účet na Etsy. Nemám veľké oči, ale prečo to neskúsiť? Niektorí šikovní ľudia tam predali dosť veľa fotiek. Za vyskúšanie nič nedám (vlastne hej, ale aj tak to stojí za to).

Vďaka mojej milovanej škole som objavila ďalšie skvelé knižky (už sa nestíham sťažovať na to, že nemám dočítané svoje vlastné). Prvá sa volá Kristove šoky, má nevábny obal a aj názov taký všelijaký, ale vo vnútri je vtipná, miestami aj smutná v tej svojej realistickosti. A posledná poviedka v nej boduje. Druhú knižku som len včera dočítala, nesie názov Smiešne lásky. Sú to poviedky o láskach, ktoré v podstate vôbec nie sú smiešne, lebo pri jednej som sa úprimne rozplakala (ach, to som proste ja). Obe odporúčam. Škoda, že neexistuje čosi ako ČSFD pre knihy, tak vám dávam odkazy na Martinus, keby vás zaujímal popis, cena a to, či sú na sklade.

Inak si žijem fajn, zvykám si na zimu (nie je to také hrozné), snažím sa plniť si všetky povinnosti... A hoci blogy komentujem pomenej, ešte ich stíham aspoň čítať :)