21. 1. 2014

Som špongia

Mám problém. Nedokážem byť filtrom, takmer zakaždým som špongia (pekne vyjadrená metafora v knihe Charlieho malé tajomstvá). Proste zakaždým, keď pozerám dobrý film, čítam dobrú knihu, strhne ma to do vnútra a ja nevnímam nič iné. Zžijem sa s príbehom, cítim pocity postáv, plačem za ne. Ešte včera som si myslela, že som aspoň čiastočne filter, lebo som si pozrela dva filmy a ani pri jednom som neplakala, hoci som na to mohla mať dôvod. Skôr som sa nad nimi zamyslela a hoci ma dojali, vnímala som ich akosi z diaľky. A možno len preto, lebo boli dva za sebou a ja som sa tak veľmi snažila byť filtrom. 

Ale asi mi je súdené byť vo všeobecnosti špongiou, lebo keď som si dnes pozrela Gatsbyho, opäť ma to celé strhlo. Nie žeby to bol najlepší film, aký som videla. No uznajte (ten, kto ho videl), nedostalo by vás oblečenie z 20. rokov, staré autá, muži v oblekoch a taký dojímavý príbeh, pri ktorom naivne dúfate, že skončí trápne klasicky šťastne? (Ale neskončí.) Aj som porušila svoju zásadu "najskôr kniha, potom film".


Stále riešim dilemu, či sa naučiť veci vnímať objektívne. Bojím sa, že keď sa tak stane, už ma nič tak nedostane. Ale vlastne sa nemusím báť, ani tú dilemu riešiť, je predsa jasné, že ja nie som schopná niečo nevnímať osobne a sentimentálne. Iba sa občas dokážem ovládať. No keď je niečo naozaj dobré, nemôže to vo mne nezanechať stopu, a to je napokon dobre. Veď načo by sa potom písali dobré knihy a točili dobré filmy, keby to v nikom nemalo zanechať stopu? Vlastne by bolo skvelé, keby sa mi raz podarilo niečo podobné. Nie uviesť ľudí do nešťastia a trápenia, to nie. Len na okamih manipulovať ich mysľou, dať im pocit, že môj vymyslený príbeh je skutočný a podať ho tak, že by boli na strunách, ako bude pokračovať, viseli by mi na perách písmenách a niečo z toho by v nich navždy ostalo. Nemuseli by ani plakať, veď to asi nerobí každý a ani to nie je dôkaz, že je niečo dobré. Ale snáď mi rozumiete. Veď ani ja nie som nešťastná vždy, keď plačem.

A viete čo ešte? Raz by som chcela mať vo svojej pracovni/knižnici/hocičom-ako-detská-izba-len-pre-dospelých pekný písací stroj, na ktorom by som nemusela písať takmer vôbec, ale robil by mi radosť, a tiež gramofón a dobrú hudbu na platniach, v ktorej sa nevyznám, ale niečo by som si už len pustila. Je to veľmi veľmi nepraktické, ale taká už som.

Ak so mnou súcitíte, mali by ste si pustiť túto pesničku. (Budem ju počúvať dookola, kým sa mi nesprotiví.) Ja viem, že veľa ľudí pesničku v príspevkoch preskakuje, ale to len keby ste náhodou veľmi chceli.

Čo vo mne zanechalo stopu v poslednej dobe: Veľký Gatsby, Rubin Sparks, Kvety a Lucia a Náramok (zo série Nesmrteľní), Charlieho malé tajomstvá (film aj kniha), Vojnový kôň...

A teším sa, keď začnem čítať Pána Gwyna.

11 komentárov:

  1. Ja som v živote plakala len pri troch filmoch (a to je pri ich celkovom počte dosť), pri filme o Mariah Carey, Marley a ja a teraz nedávno ked v TV dávali Prva či druhá s Juliou Roberts. Ale celkovo, ked uz si pozriem film, tak nejakú komédiu (mam rada napr. filmy Woodyho Allena) alebo ked uz to musí byť niečo smutné, tak niečo o čom viem, že to bude fakt stat za to :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Marley a ja bol pekný film :) A nie žeby som vyhľadávala smutné filmy, len to väčšinou tak vypáli :D

      Odstrániť
  2. Ah no, ja som plakala ako mala aj pri Nemovi :D
    podla mna nad tym prilis premyslas, co by dalo vela ludi zato ,kebyze sa do toho tak vedia vzit?
    pokial si tak stastna nechaj to tak :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som tiež revala aj pri rozprávkach :D A napokon som rada, keď mi film/kniha dá čosi viac, iná už nebudem :)

      Odstrániť
  3. "Gatsby believed in the green light, the orgastic future that year by year recedes before us." nebudem klamať, revala som pri tomto filme ako pako. Zanechal veľkú stopu aj vo mne, priznávam. Soundtrack som si dala do iPodu hneď, ako som sa z filmu trochu otriasla. Skutočnosť, že obsahuje aj moju milované Lanu, moju stopu ešte prehlboval :o) Posledné roky som zostala akási moc citlivá a rozplače ma (nielen) dobrý film, či kniha. Naposledy Schindlerov zoznam, ale s tým som rátala :-(

    pri čítaní (dobrých) knižiek sa tiež zžívam s postavami a prežívam dej spolu s nimi. stáva sa to odkedy si pamätám, že som začala chodiť ako malá do knižnice :-)))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och, som rada, že aj tebe sa páčil :) Momentálne počúvam najčastejšie práve soundtrack z toho filmu, takže viem, o čom hovoríš... :) A napokon, veď to je pekné prežiť na chvíľu príbeh s hrdinami :)

      Odstrániť
  4. Aj ja sa zzivam s postavami preto sa snazim vyberat si skor vesele knihy, aby som si zbytocne nekazila naladu :)

    Posledne dva dni Nobilis Tilia giveaway, tu: http://biancaprincipessa.blogspot.sk/2014/01/novorocna-nobilis-tilia-giveaway.html

    OdpovedaťOdstrániť
  5. mat vela pocitov je sice tazke v zivote, ale zase prinosne v umeni a vo vztahu k ludom. vsetko ma klady aj zapory, veru. a este som chcela - pre mna Gatsby ovela lepsi v kniznej podobe. film ma trochu sklamal, ale nie velmi. pacil sa mi, len som cakala este ovela viac.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Tak veru, a ja som vďačná za tie klady :) Aj na knihu sa chystám!

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Raz si mi doporučila tie Charlieho tajomstvá-pozrela som,ale nijak ma to nenadchlo :/ Možno si napravia u mňa reputáciu po prečítaní knihy:))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Berny, nevadí, veď to nie je pre každého :) Ja len tak rada odporúčam veci, čo sa mi páčia :)

      Odstrániť