6. 10. 2014

Medzi ľuďmi

Občas sa cítim ako autista. Cudzí ľudia okolo mňa sa rozprávajú, ja som kdesi medzi nimi, ale vo svojom vnútri. Viackrát sa pristihnem, že vôbec netuším, o čom sa rozprávajú a nemám chuť sa zapájať. Akosi mám dosť snaženia sa zapadnúť medzi ľudí, s ktorými nemám nič spoločné, ktorých nemám rada, ktorí sú samoľúbi a arogantní a podobne. Robila som to, keď som bola menšia, lebo som mala pocit, že som iná. Ale dnes mám pocit, že nie ja, ale toľko ľudí okolo je iných. Unavuje ma už len spoločnosť takých ľudí. Inokedy to veľmi neprežívam, ale niekedy sa to na mňa celé zvalí, sú také dni. Je to však len momentálny stav, inak mám ľudí celkom rada. Hlavne tých "svojich".

Veľakrát som o tom chcela napísať, ale nikdy nemôžem úplne otvorene. Stále mám akési zábrany, že by som niekoho urazila, že by si to prečítal niekto, kto ma pozná, alebo že by som sa kvôli tomu dostala do problémov alebo čo... Každopádne by to nikomu neprospelo, iba si niekedy mám chuť uvoľniť myšlienky, vypustiť ich z hlavy tým, že o tom napíšem. Ale aspoň som  sa v poslednej dobe naučila hovoriť nie, ignorovať nepríjemných ľudí, biť sa za svoju pravdu (hoci s tým som veľký problém nemala nikdy) a iné užitočné schopnosti.

Tiež som tu dávnejšie chcela napísať o kritike. Pripadala mi trochu preceňovaná a občas nezmyselná. To preto, lebo som občas zahliadla neopodstatnené kritické komentáre k skvelým fotkám a preto, že som nesúhlasila s jedným básnickým kritikom, že rýmy sú už dnes prežitok, že rýmované básne sa proste dnes nepíšu. To ma tak trocha vyburcovalo. Lebo je podľa mňa nezmyselné hľadať za každú cenu chyby, ktoré niečomu vytknúť, ak je to naozaj dobré. A rýmy sú podľa mňa otázky vkusu a osobného štýlu. Nevidím dôvod, prečo by sa mali zakázať, beriem to len ako názor danej osoby. 

Ale zase na druhej strane som si začala uvedomovať, ako by niektorí ľudia kritiku potrebovali. Práve tí, ktorí nemajú šancu ju získať. Ľudia, ktorí možno majú potenciál, ale zabijú ho preto, lebo ich každý chváli a oni nie sú schopní vidieť svoje chyby a zlepšiť sa. Je nemožné robiť niečo dokonale od začiatku. Kritiku by potrebovalo veľa ľudí, ktorých poznám, a nemyslím to v zlom. Niekto ju ale zámerne nechce počuť alebo nemá šancu ju získať (keď napríklad nič nezverejňuje). Ach.

Mávam v živote chvíle, keď si predstavujem opustenú chatku v horách, kde sa teleportujem. Tá predstava ma upokojuje. Vie ma upokojiť pohľad na čistú prírodu, je mi príjemne na duši, keď cestujem okolo zahmlených kopcov alebo keď po ceste domov zapadá slnko. Upokojuje ma hudba a príjemný rozhovor. Napokon by sa našlo dosť toho príjemného, čo lieči psychickú únavu. Mám rada, keď máme v lete kvety z našej záhradky, keď v zime pijem čaj, keď domov vonia domovom a jedlom, keď záclona kreslí vzory a keď je nebo tak zvláštne modré. Nie je to nič výnimočné, ale sú to veci, ktoré robia doma radosť. Sú to po ľuďoch tie maličkosti, čo máme doma radi. Sú to veci, ktoré si občas len tak cvaknem, lebo si ich chcem zvečniť.


Inak, ak vás ešte bavím a chcete byť v obraze, aktualizovala som portfólio dlho zanedbávané :) A tiež ma môžete vidieť na ePhote, hoci zatiaľ poskromne.

18 komentárov:

  1. Soni, hovoríš mi z duše, v každom odseku som sa našla, veľmi dobre tie situácie poznám a niekedy, v slabších chvíľach, zdieľam podobné pocity

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi veľa ľudí má raz za čas také pocity... Som rada, že nie som sama :)

      Odstrániť
  2. Krásne fotky :) Celkom z nich cítiť tú naladu, ktorú si opisovala... :) Pre mňa úplne top tá tretia, tá s čajom (naozaj krása aj s tými opadanými stromami v pozadí!) :) a prekvapujúco tá predposledná :) Evokuje vo mne niečím detstvo, večernú pohodu... :) Máš dar to zachytiť :)
    http://lucia-dercalikova.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne :) Každého možno zaujmú iné fotky, a ja som tomu len rada!

      Odstrániť
  3. Sonička si neobyčajný človek....nechcem viac písať , lebo chválu od babky by niekto zas poriadne zkritizoval.....ľúbim Ťa ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nikto ťa neskritizuje, ja sa vždy len poteším takému komentáru a že sa ti to páči... :) aj ja teba a ďakujem ♥

      Odstrániť
  4. Milá Sonja, to, že máš nádherné fotky by som ti už hovoriť nemusela, lebo to vieš, ale predsa ti poviem, lebo to sa vždy dobre počúva :P Máš dar zachytiť na fotke atmosféru, sú také milé, jemné, oku lahodiace a mám pocit, že keby mi niekto ukázal tvoju fotku a nevedela by som, že je tvoja, aj tak by som ju hneď spoznala :) Tá s včeliačikom je kúzelná! A čo sa týka zapadnutia medzi ľudí, chvalabohu, že to nerobíš! :D Ja si posledné roky tiež viac uvedomujem vlastné ja, skúmam sa, aká vlastne som a došla som k záveru, že je úplne v poriadku nesadnúť si so všetkými ľuďmi a nebudem sa prispôsobovať a hrať sa na niečo len preto, že sa to patrí atd. Viem, ktorí ľudia mi znejú akoby boli z Marsu keď rozprávajú a už ma netrápi, že im nerozumiem keď nemusím :D Neviem síce o čom bola hádka o rýmoch, ale tiež som za ich zachovanie, poézia bez rýmov nie je poézia, je to potom len zhluk náhodných slov bez čara.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milá Rebeka, ty teda vieš, ako potešiť človeka! :D Samozrejme, že sa také veci vždy počúvajú príjemne :) S kamarátkou si niekedy v prenesenom význame pripadáme ako Sheldonovia, nechápeme niektorých ľudí naokolo :D Ale tiež ma to netrápi :) Nuž, s tými rýmami, bol to kritik na Akademickom Prešove, mal veľa dobrých rád a konštruktívnej kritiky. Akurát podľa neho sa dnes básne píšu inak (akoby na to existoval vzorec), rýmy vôbec nepripúšťal a to mi prišlo hlúpe, lebo niektoré básne v súťaži boli vtipne a veľmi zaujímavo rýmované... Je to pre mňa len vec vkusu, ja mám rada aj aj :)

      Odstrániť
  5. Soňka, máš krásnu dušu a tí "tvoji" na teba musia byť právom pyšní.... :-) Veľmi pekné myšlienky..

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Představu opuštěné chatky máme společnou

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ach, miluju fotky z filmu! Dýchá z nich tak zvláštní kouzlo. Moc se Ti povedly!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne! :) Ja tiež milujem filmové fotky :))

      Odstrániť
  8. mam pocit,akoby som vacsinu pisala ja..
    mas krasny blog )

    OdpovedaťOdstrániť
  9. strašne dobre napísané, tiež bývam z niektorých ľudí unavená. posledný odstavec o maličkostiach mi zlepšil náladu a fotky nádherné, celé to krásne dotvárajú. <3

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Krasne fotky! Ja si myslim, ze z casu na cas ma kazdy taketo obdobie a potom podla mna pominie. Ja si myslim, ze vela robi okruh ludi v ktorom sa nachadzas. Mozno je cas aby si sa zamyslela, koho v svojom okoli potrebujes a koho nie..:)

    OdpovedaťOdstrániť