7. 6. 2015

Čo je nové

Hoci mám kvantum fotiek, ktoré čakajú na publikovanie, dnes o inom. O tom, ako ma deprimuje, keď si rozkliknem históriu blogu a vidím tie malé čísla, ktoré znamenajú počet článkov za mesiac. Trocha som to tu zanedbala. Mala som veľa myšlienok aj fotiek, ktoré som mohla zdieľať, ale bola som na tom tak, že sa mi už nechcelo nič. Ako keď musím čítať veľa vecí do školy a potom sa mi nechce čítať už ani beletriu. Snáď chápete. Ale ako som si všimla na niektorých blogoch, tak v tom nie som sama. 

Čo sa dialo za ten čas, čo svet o mne nevedel? :D Písala som bakalárku o blogoch. Takže som blogy sledovala, ale skôr z "vedeckého" hľadiska. A aj toho som mala potom na istý čas dosť, haha. No som spokojná s témou, ktorú som si vybrala. Až na tie posledné dni plné úprav a formalít sa mi o tejto téme písalo dobre. Bála som sa, že to bude ako keď si dáte obľúbenú pesničku na budík, no stále sa mi blogy nesprotivili, takže je to OK. :D V piatok ma čakajú obhajoby, tak držte palce!

V apríli som sa opäť zapojila do Akademického Prešova s dvomi poviedkami. Tento rok som sa snažila ešte viac ako minulý a bola som so sebou celkom spokojná. Termín som stihla, poviedky boli miliónkrát skontrolované a mala som pocit, že sú aj celkom dobré. Tak "po pysku" som nedostala už dávno. :D Mali ste vidieť môj výraz, keď pán kritik povedal, že je to ako z červenej knižnice, a že je to vlastne takmer rovnaké ako texty mojej kamarátky, ktorá sa tiež zapojila. Vtedy som trocha onemela a len plieštila oči. Inak som sa toho veľa nedozvedela, iba som zistila, že je všetko až na formálne hľadisko zlé. Uf. Mala som v hlave toľko argumentov, ktorými som sa chcela obhájiť, ale povedala som si, že je to zbytočné. Načo niekoho presviedčať, že som do poviedok dala nejakú skrytú myšlienku, že to vôbec nie je také, ako oni tvrdia. Keďže som čítala poviedky mojej kamarátky, vedela som, že naše texty sú úplne iné. Nechcem byť paranoidná, no vtedy som mala pocit, že ako jediné zúčastnené dievčatá v súťaži nás proste hodili do jedného vreca a prirovnali nás k Matkinovi, čo mala byť akože urážka, lebo populárna literatúra je zlo. Popravde, ak by som mala písať ako Matkin a predávať toľko kníh ako Matkin, tak by som bola len rada. Nič proti pánom kritikom, ale v duchu som si potom aj trošku ponadávala. Pripadala som si nepochopená a zavrhnutá a mala som pocit, že už nikdy nič nenapíšem. Aj keď som si vravela, že je to somarina, že je to len názor dvoch ľudí, že nie je nič zlé na tom písať populárne, ak ma bude čítať veľa ľudí, pochmúrnych myšlienok som sa istý čas nevedela zbaviť. Vždy, keď som dostala impulz niečo napísať, zasekla som sa, lebo som si predstavila ich tváre, ako hodnotia moje populárne poviedky akoby vystrihnuté z červenej knižnice. :D Je mi jasné, že nie som taký skill ako Dobrakovová či Kundera, ktorí tiež písali veľa o vzťahoch (odporúčam knihy Prvá smrť v rodine a Smiešne lásky), no skrátka nemám pocit, že je to so mnou také zlé. Nemôže byť. Minulý rok som do súťaže poslala oveľa oveľa slabšie texty a aj som niečo vyhrala, tak ako je to možné? A mimochodom, červená knižnica to nebola, to si o mne nemyslite!!!

Omnoho úspešnejšia som bola v inej súťaži, ktorá kombinuje fotografiu s literatúrou, Literárne príbehy na fotografiách. Myšlienkou súťaže bolo fotograficky spracovať nejaký knižný príbeh. Často si vytváram obrazy, keď čítam knihy a táto téma bola ako stvorená pre mňa. Nakoniec som si vybrala novelu Starec a more, lebo príbeh ma veľmi zasiahol. Spracovala som ho však skôr symbolicky a ako modela som použila môjho dedka, ktorý sa mi na to nesmierne hodil. Súťaž sa ešte len bude konať, a to 18. júna o 15:00 v Knižnici Ružinov v Bratislave. Ak ste z Bratislavy alebo budete mať cestu okolo, budem rada za podporu. Vystavených budem mať 8 fotiek, ku každej z nich "pasuje" jeden citát z knihy. A k tomu moja vlastná interpretácia. Ak vás to zaujalo, viac si môžete prečítať tuto (hoci tam nie je všetko a text mi trochu zle skopírovali), a zároveň ma podporiť likom na fotku. Budem vám veľmi vďačná! Po súťaži sa určite podelím aj s ostatnými fotkami a s príbehom k fotografiám.


Okrem toho som opäť začala trochu tvoriť hand-made vecičky. Najväčšiu radosť mám z peračníkov, ktoré sú šité z ľanovej látky a potlačené vlastným vzorom inšpirovaným babkinými starými vzormi na vyšívanie. Viac o vzniku si môžete prečítať tuto, peračníky nájdete tradične v mojom Sashe obchodíku. Momentálne dokončujem zápisníky s motívom mapy, nimi sa neskôr tiež pochválim!


Inak teraz prežívam jedno z najstresujúcejších období v mojom živote. O cca týždeň ma čakajú štátnice, a ja by som si normálne priala, aby som ich mohla písať hneď. Som zavalená papiermi a zošitmi a je toho mega veľa, ale viem, že v tom nie som sama. Už len nech to skončí (hlavne úspešne), nech si môžem konečne vydýchnuť a venovať sa naplno aj iným veciam. Je toho toľko, čo by som teraz chcela robiť! Len dúfam, že keď budem mať konečne voľno, tak nezleniviem a naozaj to všetko budem robiť! 

Ďakujem za zastavenie, ak ste došli až na koniec. Majte sa krásne a nabudúce už očakávajte nejaké fotky :)

9 komentárov:

  1. Nic si z toho nedělej, já teď nebloguju asi od února, měla jsem smutné období, a teď bych už chtěla i začít znova, ale nějak mi to nejde. Povídky bych si ráda přečetla, a fotky "stařec a moře" jsou moc pěkné! No a jako kartograf/geograf už se moc těším na ty zápisníky s mapou :) Hodně štěstí u státnic!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To poznám, tiež väčšinou nepíšem, keď mám smutné obdobia. Už mi to ale pomaly začalo chýbať, tak som sa do toho chcela dostať. :) Ďakujem! A keby si chcela, môžem ti poviedky na prečítanie poslať :)

      Odstrániť
    2. Ano, prosím :) Ráda si přečtu něco jiného než knížky k diplomce :D můžeš mi je poslat na mail mojarilla@seznam.cz, těším se :)

      Odstrániť
  2. Och, ako ja rada čítam takéto blogy. a ten tvoj je krásny.
    ak sa smiem spýtať, čo študuješ?
    a to s tými poviedkami je mi ľúto, ale určite boli dobré. a tiež by som si rada prečítala poviedky! <3 a hlavu hore..

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Juu, tak to ďakujem ♥ Študujem masmediálku, nie je to tajomstvo :) A podobne, ak by si chcela, môžem ti poviedky na prečítanie poslať :) Ako pozerám, tiež máš krásny blog!

      Odstrániť
  3. Máš strašne sympatického dedka. Vyžaruje z neho dobro :) Držím palce na štátniciach!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Uzasny fotky i text, nejspis jsem nasla novej oblibenej blog!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och, ďakujem! Také slová ma len motivujú písať ďalej :))

      Odstrániť