17. 6. 2015

Poštátnicové eufórie

Som bakalárka! Juchú! Po mesiaci intenzívneho učenia a ešte intenzívnejšieho stresovania som sa dočkala dňa, kedy to skončilo. Ako asi všetci okolo mňa, aj ja som mala pocit, že nič neviem, všetko som zabudla, že to bude hrozné, že skolabujem. Navyše keď som ráno čakala na zastávke na autobus, pridala som si trocha stresu navyše. Pol hodiny nechodil žiaden autobus, ľudia na zastávke tiež nevedeli, čo sa deje, a za ten čas sa ich tam nazbieralo celkom dosť. Potom prišlo naraz asi 12 autobusov, ak nie viac, no žiaden nešiel mojím smerom. Uf! O 25 minút som mala byť v škole (ešteže som šla v predstihu), a keby nebývala blízko babka s dedkom, asi by som volala taxík. Napokon som to samozrejme stihla a keď som napokon pred sebou uvidela test, akosi zo mňa všetko opadlo a už som sa len sústredila na to, aby som odpovedala čo najsprávnejšie. Esej som písala dokonca o Game of Thrones (naj naj naj seriáli ever), čo by som nebola ani len tušila. :D

Som zástancom toho, že keď už nejaký test dopíšem, tak sa snažím myšlienky naň zahodiť do najhlbšieho podvedomia a netrápiť sa tým, ako som čo napísala. Lebo to nemá zmysel, už sa to predsa nedá zmeniť. Nejakým rečiam som sa, samozrejme, nevyhla, no to už k takej dôležitej udalosti asi patrí. Vlastne som bola takmer celý deň v škole, a akosi zázračne to zbehlo, aj keď sme na výsledky čakali do štvrtej. Z kamarátok som išla prvá, lebo každý chcel ísť radšej posledný. :D Až keď som vstupovala do miestnosti, prvýkrát v ten deň sa mi začalo ozývať srdce a zavalila ma horúčava, no trvalo to tak krátko a dopadlo to tak šťastne, že som netrpela dlho. Bolo to celkom vtipné, ako na každom, kto vychádzal z kabinetu, bolo hneď vidno, že spravil. Široké úsmevy, slzy šťastia a výskanie. Z výrazov tváre mojej kamarátky by sa dala vyrobiť vtipná koláž typu before and after, taký rozdiel to bol. A ešte vtipnejšia bola jej reakcia: "Nemám tam ísť ešte raz, spýtať sa, či sa nepomýlili?"

Takže mám teraz prázdniny, naozajstné voľno, môžem robiť čo chcem a mám kopec času, a ešte len si to pomaly začínam uvedomovať. Asi som si príliš zvykla na to nekonečné učenie, haha! Tematicky pripájam fotky z prostredia školy, keď je naša ulica najkrajšia počas roka, keď naplno kvitnú sakury. Opäť som rada, že som ich stihla (vlastne prvýkrát) odfotiť, lebo potom opadajú dosť rýchlo a už mám smolu. Opäť moje fotenie vyzeralo vtipne. Najskôr som 15 minút sedela na lavičke a tvárila sa nezúčastnene a popri tom čakala, kým sa vyprázdnia zastávky a okolie. Akosi mám sama so sebou problém, chodiť s foťákom na krku, keď som sama. Mám paranoidné predstavy, že každý pozerá na mňa a cítim sa pre to blbo. Pravdepodobne sú to len moje domnienky, ale nepomôžem si. :D Učím sa s tým ale bojovať!


6 komentárov:

  1. gratulujem! ja nestresujem, ale ten meškajúci autobus by ma asi zabil :D a tá esej o GoT by ma zaujímala :D ešte raz gratulujem, fotky sú super a hlavne užívaj voľno :)
    ľúbezná

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Esej nie je podľa mňa nič moc, predsa len, napísať ju za taký krátky čas a ešte aby to vyzeralo odborne :D každopádne ďakujem a užívam! :)

      Odstrániť
  2. Och, keď vidím tú budovu... :D Sakury som tento rok, myslím, ani nestihla vidieť. Každopádne, gratulujem k titulu, si šikovná, vedela som, že to zvládneš! :) Ak som to správne pochopila, štátnice ste mali len písomné? O GoT počúvam stále, dokonca som si pozrela aj pár ukážok, ale akosi sa mi do toho ísť nechce :D Užívaj si zaslúžené voľno :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prepáč, ak v tebe budova školy vyvoláva nepríjemné pocity, no pasovala mi do kompozície :D Ďakujem pekne, bolo to náročné, no hlavne že to mám za sebou. Áno, okrem obhajob sme mali "len" (:D) písomné štátnice a esej. GoT možno nie je pre každého, teraz je okolo toho dosť hype, no ja som ostala unesená hneď po prvej epizóde a odvtedy to so mnou ide :D užívam, ďakujem!!

      Odstrániť
  3. gratulujem, Sonička :-) na meškanie, či vynechanie spoja v dôležité udalosti mám smolu, niekedy si myslím, že to priťahujem :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pekne! Ja vždy radšej chodím v predstihu pre také situácie, lebo to je ako naschvál :D

      Odstrániť