19. 8. 2015

Detské sny

Mať narodeniny v pondelok nie je žiadna sláva. Dupľom, ak je ten pondelok aj pracovný. Oslavovanie dopredu nemám veľmi rada, a tie oslavy, čo sa konajú príliš neskoro, mi pripadajú zbytočné, veď už je dávno po funuse. Som náročná, ja viem. Napriek tomu som si upiekla fantastickú tortu podľa Kristiny (hoci nebola na pohľad taká dokonalá) a mala aspoň takú malú provizórnu oslavu s babkami a dedkami a priateľom. Tak to zvykne byť takmer každý rok, lebo som preč buď ja, alebo všetci ostatní.

Už dávno som (podľa mňa) dospelá a dokážem sa postarať o domácnosť, o zvieratá (mačka + andulka) a v poslednom čase aj o rastliny (hoci mi zahynul kaktus). Som najstaršie dieťa a som celkom zodpovedná. Medzi kamarátkami som vždy ja tá "mama", ktorá je prvá unavená na párty a ktorá radšej počká aj dve hodiny na autobus, než by nastúpila do cudzieho auta. A tiež by som nezniesla, keby som niekde meškala.

Ale v mnohých smeroch som, naopak, detinská. Chcem balón, keď je v meste nejaká propagačná akcia. Celkom nekontrolovateľne sa začnem usmievať aj v autobuse alebo na ulici plnej zachmúrených ľudí, keď sa mi zdá niečo smiešne alebo keď mám len radosť. Ešte stále by som nepohrdla domom na strome a myslím, že ma to neprejde azda nikdy, lebo predsa... kto by nechcel dom na strome?! A rovno v tajnej záhrade, ako v tom filme. A s obrovskou hojdačkou, na ktorej by som trávila celé dni. Nie je na tom podľa mňa nič zlé, zachovať si také detské sny, aj keď vieme, že sa pravdepodobne nesplnia. (Neplatí o dome na strome.) A brať niektoré veci viac s ľahkosťou. Mne samej to niekedy nejde, ale lepšie je sa aspoň snažiť, ako nerobiť nič.

Keď som bola malá a mala som narodeniny, mamka mi po dome poschovávala darčeky s papierikmi, kde ich hľadať. Vždy som sa v ten deň zobúdzala skoro, lebo som bola nedočkavá. Bolo to také malé dobrodružstvo, keď som si darčeky musela nájsť a pochodiť celý dom. To hľadanie bolo rovnako super ako samotné darčeky. Dnes mi už veľmi o darčeky nejde, viac viem oceniť, keď môžem stráviť s najbližšími príjemný čas a keď oslava stojí za to. Ale tento rok ma mamka po dlhom čase opäť prekvapila a musela som si malý darček opäť raz pohľadať. Asi viete, ako ma to potešilo. :)

Dnes pripájam trochu tematicky fotky, ktoré som nafotila už dávnejšie. Miesto na fotkách má pre mňa zvláštne čaro. Keď som prvýkrát videla ten schátralý strom a akýsi starý stôl, ktorý sa oň opiera, úplne som si to vedela predstaviť ako zabudnuté miesto tajných stretnutí. Napriek tomu, že je strom schovaný blízko polí a rybníkov, kde bežne chodia ľudia, z diaľky ho nie je vidno. Samému človeku sa to tam môže zdať trochu desivé, ešte keď si to predstavíte v sychravý deň, keď nikto nie je naokolo. Ale pre viacerých by to bolo podľa mňa kedysi dokonalé. 

11 komentárov:

  1. detské sny si treba uchovávať, i ja ich mám kopu a kopu mám i detských manierov. Fotky sú krásne,, také naozaj čarovné

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Všechno nejlepší! A kdo by nechtěl dům na stromě, žejo :)

    (a teď jsem se ti dívala na sashe, asi budu potřebovat nějaký zápisník s mapou :) )

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pekne :) Myslela som si, že by sa ti mohli páčiť :))

      Odstrániť
  3. Tym tretim odsekom si mi hovorila z duse! :) A fotky ako vzdy krasne. Zasnene... :) Vzdy si u Teba moc oddychnem :) DAKUJEM! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak aspoň nie som sama :) Ja ďakujem za zastavenie! :)

      Odstrániť
  4. Great post!i like your blog , maybe you would like to follow each other? let me know and i follow you back! kiss

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ja si vždy myslím, že od narodenín veľa neočakávam, lebo viem, že je to len obyčajný deň. Ale aj napriek tomu sa každý rok prichytím pri tom, že dúfam, že to bude dokonalý deň. Ale nie vždy to tak býva, však? ;) Fotky sú super, tajomné, až mám z nich takmer husiu kožu :D Na tom mieste by som sa určite bála :D Pripomínajú mi trochu Alicu v krajine zázrakov :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne ti to vystihla, tiež sa vždy snažím presvedčiť, že o nič nejde, ale v kútiku duše dúfam, že to bude skrátka... môj deň :) Aj ja som sa trochu bála, ale občas sa rada bojím na takých miestach... Kde mi vlastne nič nehrozí, iba môj mozog pracuje a vytvára si divné predstavy :D

      Odstrániť
  6. mne sa celé to narodeninové nadšenie zo života akosi vytratilo.. oveľa viac sa teším keď má narodeniny niekto iný a ja ho môžem potešiť nejakou drobnosťou... ale keďže som žena nevyhnem sa takým tým pochybnostiam keď príde ten môj deň.. či si na mňa spomenú tí, na ktorých mi záleží a pod.. :D no nedáva to zmysel :D
    tie šálky sú strašne pekné, tie si si priniesla svoje či to tam boli?

    LadyinBlack

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne sa to nadšenie úplne nevytratí asi nikdy :D Ale tiež sa vždy teším na narodeniny druhých a dopredu rozmýšľam, čím ich obdarujem :) Šálky sú babkine, požičala som si ich na fotenie :)

      Odstrániť