9. 11. 2015

Hmlisto

Do takéhoto počasia som sa zobúdzala posledné dni. Všade samá hmla. Z prvej hmly sa teším rovnako, ako z dlhých slnečných dní, akurát to nadšenie skôr vyprchá. Aspoň z fotiek sa teším dlhšie a rozhodne neľutujem žiadne ranné mrznutie v nevľúdnom počasí. Fotky vznikli minulý týždeň, keď mi nečakane odpadla hodina a ja som zrazu všetko stíhala.

Takto to mám stále - keď mám voľný čas, musím si vybrať, či sa vyspím alebo si oddýchnem, či spravím niečo do školy, či budem niečo tvoriť alebo či pôjdem fotiť. Trpím nedostatkom času napriek tomu, že ho mám relatívne dosť. Dôvodom je aj deravý rozvrh, pre ktorý som v škole, aj keď nemusím, lebo sa mi neoplatí ísť domov a podobne. Sama som zvedavá, ako sa popasujem so všetkými projektmi do školy a už sa teším na ten moment, keď budú všetky práce odovzdané a väčšina skúšok úspešne za mnou.

Viem, že nie som jediná, že to tak má dnes takmer každý, či už ide o študentov alebo pracujúcich. Len u dôchodcov mám pocit, že ešte dokážu žiť pomaly. :) V poslednom čase ma to celkom rozčuľuje, lebo ako má žiť človek pokojne a bez stresu, keď mu to doba a okolnosti nedovoľujú. Od mladých ľudí sa očakáva, že budú všetko zvládať s úsmevom na tvári a ako výkonné stroje. Veď sme mladí, nemá nás čo trápiť, máme plno energie, každý víkend sme kdesi na párty a na druhý deň sme svieži v škole, všakže. No to veru nie. Keď sa dá, tak sa naozaj snažím nájsť si chvíľky, kedy si len tak sadnem a nič nerobím (hoci je to pre mňa dosť neprirodzené), alebo si bez výčitiek svedomia pustím seriál či otvorím knižku. Niekedy musia povinnosti počkať a vôbec sa pre to necítim previnilo. Odkedy som počas tohtoročných horúčav v lete dostala prvú migrénu, som tak trocha citlivejšia na stres a vypäté situácie, preto sa im snažím vyhýbať. Nestojí za to zodrieť sa pre prácu či pre školu, ak to má vplyv na zdravie. (Aj preto som sa po lete vzdala brigády, ktorá znela síce super zaujímavo, ale psychicky toho bolo na mňa veľa.)

S tým súvisia aj inzeráty, ktoré vídam na rôznych portáloch. Všade od zamestnancov očakávajú to, že okrem dlhoročných skúseností a mladého veku a titulov budú v pohodičke zvládať vypäté situácie, stres, budú časovo flexibilní, komunikatívni, priateľskí a proste sa pôjdu pretrhnúť pre tých pár stoviek eur, ktoré za to dostanú. Nie je to fér a veľmi by som si priala, aby som raz dopadla tak, že budem do práce chodiť s radosťou a nebudem musieť žiť v strese. Prepáčte, ak som dnes trochu negatívna, možno má na to vplyv aj počasie alebo čo. Aký názor na to máte vy?


12 komentárov:

  1. Nádherne napísané a keďže som toho súčasťou, úplne to všetko preciťujem :-/ Fotky sú prekrásne, milé a také nežné...:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nádherne si opísala túto jesennú a depresívnu náladu v tomto nie veľmi príjemnom počasí ....fotografie sú nádherne ....potešili moje oči a aj dedko ohodnotil ťa ako veľmi šikovnú a nadanú ( krásnu ) vnučku ....ľúbime ťa ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada, že fotky potešili :) aj ja vás ľúbim ♥

      Odstrániť
  3. Konečne!!! :) Vždy čakám kedy zas zavesíš niečo nové :) A vidím, že zase sa mi raz čakať oplatilo! :) Nádherné fotky, pohladenie po duši. A tie slová... hovorila si mi zo srdca! Presne tak to vnímam! A myslím väčšina :( Nič nestíhame, neháňame sa a častokrát si neuvedomujeme že život nám tečie medzi prstami... Toľko ľudí v mojom okolí sa ženie za kariérou a trávia v práci celé dni. Majú viac peňazí ale aj tak mi vždy pripomenú ten výrok "Na smrteľnej posteli nikto neľutuje, že nestrávil viac času v práci" :))) Hej, treba si nachádzať chvíľky sám pre seba a odložiť povinnosti bez výčitiek svedomia. Ďakujem, že si mi to pripomenula :) P.S. Už teraz sa teším na ďalší príspevok!!! :)))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Si zlatá, som rada, že sa tešíš z mojich príspevkov :)

      Odstrániť
  4. Tiež sa vždy veľmi teším z hmly :) Čo sa týka práce, túto otázku v sebe v tomto období riešim, rozmýšľam, či budem robiť to, čo študujem, alebo niečo iné, a ak áno, tak čo. A netuším. Ale asi najväčšia obava môjho života je, že budem celý život chodiť do práce, ktorá ma nebude baviť, tak ako väčšina ľudí. A čo sa týka, zdierania a prehnaných požiadavok zamestnávateľov, vždy si nájdu niekoho, kto im na to pristúpi. Ked bol priateľ pred pár rokmi na pohovore a povedal si aký chce plat, ten človek sa zasmial a povedal, že mu ponúka prácu. Takáto prax je bohužiaľ u nás. Zamestnávatelia tu ľudom dávajú pocítiť, že môžu byť radi, že vôbec nejakú prácu majú.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak to bohužiaľ je - "môžeme byť radi, že vôbec máme prácu". Tak snáď tak nedopadneme, verím, že nie ;)

      Odstrániť
  5. Určitě jsem brala vždy jako nejhorší scénář mého života, kdy bych musela dělat práci, co by mě nebavila a nenaplňovala, proto doufám, že jednoho dne budu mít vlastní byznys a budu sama sobě pánem. Teď taky bojuju se školou, jsem nucenátávit hodiny nad předměty, který mě nebaví, ale snažím se to brát jako "nutnost", abych právě později mohla dělat dobrou práci. Nejhorší tragédie je, když rodič dělá práci, co nesnáší a přenáší negativitu na děti, proto toho chci dosáhnout než je budu mít.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mrzí ma, že ťa škola nebaví... Ak máš predstavu o svojej budúcnosti, treba si za tým ísť :) Je to smutné, keď rodičia majú prácu, ktorá ich deptá, no nie vždy je také ľahké prácu vymeniť, najmä keď má človek zodpovednosť za rodinu, ktorú musí uživiť.

      Odstrániť
  6. Hneď je tá hmla krajšia, keď ju človek vidí na tvojich fotkách :-) Priznám sa, že mi normálne naskočila husia koža, tak som z nich cítila vlhkosť a chlad.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to som rada, že sa ti fotky páčia, a že vyvolávajú taký pocit :)

      Odstrániť