28. 6. 2016

Výlet do Tatier

Pamätám si, ako som čerstvo pätnásťročná uverejnila jeden príspevok na (v tej dobe) známy literárny portál. Bol o mojich pocitoch pri cestovaní vlakom, keď sa dívam na prírodu okolo, a najmä na Tatry. Pretože som šla vtedy prvýkrát sama až do Bratislavy, mala som čas premýšľať a rovno vo vlaku som napísala masterpiece neurčitého žánru. Ako inak, ohlasy neboli totožné s mojimi očakávaniami (:D), dokonca to podľa komentárov pôsobilo ako školský sloh na tému "Mám rád/rada Slovensko", patetická a naivná úvaha či čo. Zvláštne, že si pamätám také detaily, vtedy ma to dokonca mrzelo, teraz sa na tom len zasmejem. 

Ale niečo sa ani odvtedy nezmenilo, a nezmení sa asi nikdy - detská radosť, keď sa blížime k Tatrám. Neviem, čím to je, fakt ich zbožňujem. Aj keď najradšej by som bola kdesi vysoko na skalách a štverala sa k nejakému plesu, ktoré by bolo odmenou za náročnú túru (hoci možno si to v predstavách idealizujem, takú túru som naposledy zažila ako dieťa), radosť by som mala, aj keby som Tatry videla len z diaľky, zastavili by sme pri krajnici a ja by som si urobila jednu fotku. Alebo keby som bola na inom kopci a pre dobré počasie dovidela až na Tatry. Preto som sa veľmi tešila, keď sme sa vybrali na Štrbské pleso, a ja vám odtiaľ prinášam zopár fotiek. :)


4 komentáre: