Moje pocity, keď prvýkrát po roku stojím na korčuliach:
- Je mi zima.
- Určite som zabudla korčuľovať.
- Stojím na ľade, odpichujem sa pomaly ako debil. Je mi do plaču.
- Všetci korčuľujú lepšie než ja. Prečo som vždy bola športové drevo? Aj v lyžovaní je to tak. Hoci ho mám rada a lyžujem odmalička, nikdy mi to nešlo tak dobre, ako zbytku rodiny, ktorí to majú proste v krvi. Nemusia sa snažiť, ide im to. Moja mamka je na svahu drak. Nezávidím jej to, obdivujem ju. Ale prečo som ja taká nešikovná?
- Po dvoch kolečkách ma začínajú riadne bolieť nohy. Nie členky, ako by ste si možno mysleli, že od korčúľ (takto vyzerajú správne vyskloňované korčule a vôbec sa mi to nepáči). Bolia ma stehná, lebo asi dva mesiace len oddychovali. Zvykajte si!
- Toto že je DISCO? (Tak stálo napísané v rozvrhu ľadu.) Púšťajú odrhovačky spred 50 rokov, ktoré sa hrali maximálne na dedinskej svadbe.
- Mám strach, že spadnem a je mi depkoidne. Prosím mamku, aby sa ku mne radšej neozývala, lebo som protivná a nechcem byť na ňu zlá.
Moje pocity po 15 minútach:
- Prichádza sľúbená eufória zo športu. Je mi skvele, je mi teplo, nohy ma už nebolia.
- Hudbu nevnímam, takže mi nevadí.
- Bojím sa viac o malé deti, čo padajú rovno pod nohy, než o svoje zdravie.
- Vôbec mi to nejde tak zle! Dokonca viacerých obieham a začínam byť tak neškodne naštvaná, že čo sa motajú tak pomaly, ts.
- Uvedomujem si, že by som sa mala viac sústrediť na to, čo mi ide a tešiť sa z toho, než stále fňukať, čo všetko mi nejde.
- Keď som na ľade, cítim záblesk zimy. Aspoň niečo, čo patrí k tomuto ročnému obdobiu, keď to už vonku vyzerá na začiatok jari.
- Keby tu bolo o polovicu menej ľudí, bolo by to dokonalé. Ale aj tak som spokojná. A šťastná.
Záver: Náladovosť je choroba, ktorú nemožno vyliečiť, ale dá sa s ňou šťastne žiť, ak urýchlite proces premeny zlej nálady na náladu dobrú a ostatní vám to nebudú sťažovať, lebo vás poznajú a vedia, že o chvíľu bude dobre. Aj tak mám pocit, že som podvedome vystresovaná zo skúšok a teším sa na to, keď to prejde :D Hoci, vždy sa nájde niečo zlé, ale prečo to vyhľadávať? :)
To je skvělý přístup :). Jsi šikovná, já bruslit vůbec vůbec neumím :)...
OdpovedaťOdstrániťÓ bože, ja už som tak dlho nekorčuľovala! A tento rok už to ani nestihnem...som strašne lenivá a vždy sa hotujem, že pôjdem a potom sa mi nechce.
OdpovedaťOdstrániťto je super ze si sa odhodlala :) ja sa neviem korculovat cize vzdy len zavidim tym ludom co sa korculuju :)
OdpovedaťOdstrániťInak pozyvam na Nobilis Tilia giveaway a k tomu par drobnosti. Tu: http://biancaprincipessa.blogspot.sk/2014/01/novorocna-nobilis-tilia-giveaway.html
Myslím, že v poslední době je náladovějších lidí čím dál tím víc. Já se musím přiznat, že náladová jsem, ale snážím se co nejvíc smát. A co se bruslení na ledě týče, tak takhle jsem bruslila jen jednou jedinkrát a málem jsem si přelámala nohy. :D Každopádně jsme bruslili v parku vedlejšího města, když měl zamrzlou vodu, ve stadionu jsem nebyla nikdy. Sluší vám to tam s bruslemi. :)
OdpovedaťOdstrániťto je ako ta kniha dva dni v chujave :) den zly a potom hned den dobry... pekne si to opisala :)
OdpovedaťOdstrániťtak dobre som sa už dlho nepobavila moja zlatá!!!! A som rada, že vieš takto zhodnotiť pcoty a nálady. Sme ľudia, tak to k nám jednoducho patrí.....:-)
OdpovedaťOdstrániťže jaké slovo som napísala: pcoty :-)))))))), inak sú to pocity, ale to tuším každému došlo :-P
OdpovedaťOdstrániťkdyž po roce bruslím, taky mám panickou hrůzu z toho, že jsem to zapomněla:D
OdpovedaťOdstrániťtaaaak veľmi skvele napísané! <3<3
OdpovedaťOdstrániť