Medzi ľuďmi

Občas sa cítim ako autista. Cudzí ľudia okolo mňa sa rozprávajú, ja som kdesi medzi nimi, ale vo svojom vnútri. Viackrát sa pristihnem, že vôbec netuším, o čom sa rozprávajú a nemám chuť sa zapájať. Akosi mám dosť snaženia sa zapadnúť medzi ľudí, s ktorými nemám nič spoločné, ktorých nemám rada, ktorí sú samoľúbi a arogantní a podobne. Robila som to, keď som bola menšia, lebo som mala pocit, že som iná. Ale dnes mám pocit, že nie ja, ale toľko ľudí okolo je iných. Unavuje ma už len spoločnosť takých ľudí. Inokedy to veľmi neprežívam, ale niekedy sa to na mňa celé zvalí, sú také dni. Je to však len momentálny stav, inak mám ľudí celkom rada. Hlavne tých "svojich".

Veľakrát som o tom chcela napísať, ale nikdy nemôžem úplne otvorene. Stále mám akési zábrany, že by som niekoho urazila, že by si to prečítal niekto, kto ma pozná, alebo že by som sa kvôli tomu dostala do problémov alebo čo... Každopádne by to nikomu neprospelo, iba si niekedy mám chuť uvoľniť myšlienky, vypustiť ich z hlavy tým, že o tom napíšem. Ale aspoň som  sa v poslednej dobe naučila hovoriť nie, ignorovať nepríjemných ľudí, biť sa za svoju pravdu (hoci s tým som veľký problém nemala nikdy) a iné užitočné schopnosti.

Tiež som tu dávnejšie chcela napísať o kritike. Pripadala mi trochu preceňovaná a občas nezmyselná. To preto, lebo som občas zahliadla neopodstatnené kritické komentáre k skvelým fotkám a preto, že som nesúhlasila s jedným básnickým kritikom, že rýmy sú už dnes prežitok, že rýmované básne sa proste dnes nepíšu. To ma tak trocha vyburcovalo. Lebo je podľa mňa nezmyselné hľadať za každú cenu chyby, ktoré niečomu vytknúť, ak je to naozaj dobré. A rýmy sú podľa mňa otázky vkusu a osobného štýlu. Nevidím dôvod, prečo by sa mali zakázať, beriem to len ako názor danej osoby. 

Ale zase na druhej strane som si začala uvedomovať, ako by niektorí ľudia kritiku potrebovali. Práve tí, ktorí nemajú šancu ju získať. Ľudia, ktorí možno majú potenciál, ale zabijú ho preto, lebo ich každý chváli a oni nie sú schopní vidieť svoje chyby a zlepšiť sa. Je nemožné robiť niečo dokonale od začiatku. Kritiku by potrebovalo veľa ľudí, ktorých poznám, a nemyslím to v zlom. Niekto ju ale zámerne nechce počuť alebo nemá šancu ju získať (keď napríklad nič nezverejňuje). Ach.

Mávam v živote chvíle, keď si predstavujem opustenú chatku v horách, kde sa teleportujem. Tá predstava ma upokojuje. Vie ma upokojiť pohľad na čistú prírodu, je mi príjemne na duši, keď cestujem okolo zahmlených kopcov alebo keď po ceste domov zapadá slnko. Upokojuje ma hudba a príjemný rozhovor. Napokon by sa našlo dosť toho príjemného, čo lieči psychickú únavu. Mám rada, keď máme v lete kvety z našej záhradky, keď v zime pijem čaj, keď domov vonia domovom a jedlom, keď záclona kreslí vzory a keď je nebo tak zvláštne modré. Nie je to nič výnimočné, ale sú to veci, ktoré robia doma radosť. Sú to po ľuďoch tie maličkosti, čo máme doma radi. Sú to veci, ktoré si občas len tak cvaknem, lebo si ich chcem zvečniť.

Inak, ak vás ešte bavím a chcete byť v obraze, aktualizovala som portfólio dlho zanedbávané :) A tiež ma môžete vidieť na ePhote, hoci zatiaľ poskromne.

Žijem!

Ani som si neuvedomila, ako dlho som nič na blog nenapísala a že tu začína byť poriadne mŕtvo. Ale viete, ako to chodí. Občas človek nemá na nič náladu a najradšej by presedel/preležal celý deň (ak sa vám to nestáva, tak závidím), inokedy nepustí škola (mám pocit, že tento semester mi od začiatku nedáva vydýchnuť), potom mám iné aktivity a napokon som rada, keď si po všetkých povinnostiach oddýchnem. Navyše nie a nie dofotiť film, aby som tu aspoň fotky nahodila. Nie, nie je to také hrozné, ako sa zdá, len občas sa to všetko nejak skombinuje. Ale aj počas mĺkveho obdobia som žila, tu sú dôkazy:

Katka Nedoroščíková ma spolu s mamkou už raz fotila a vznikli z toho krásne fotky. O to väčšia bola moja radosť, keď ma ona sama oslovila ešte na jeseň, že by ma chcela fotiť opäť, no trochu inak. Nejako nám to nevychádzalo, no koncom februára sme fotenie konečne zrealizovali a ja som sa nevedela dočkať na výsledky. Viac fotiek môžete nájsť na jej blogu, pokukajte pokojne aj ostatné, je na čo sa pozerať! 

Počas jarných prázdnin sme sa boli takmer celá (aj širšia) rodina lyžovať. Túto zimnú sezónu prvý aj posledný krát. A veru že sme si to užili! Ako to už býva, prvýkrát som zo svahu zliezla pomaličky, opatrne, potom sa to pomaly rozbehlo (v rámci mojich možností) a ostali len boľavé nohy a veľká radosť zo športu. Samozrejme, nechýbalo varenie guľášu, prechádzka lesom, kúpalisko, zábava na chate a tak. Budú aj Zenitové fotky!

Po nejakom čase sme si s mamkou vyrazili niekam von, konkrétne do prešovského Harley Davidsonu na oslavu dňa žien. Neskutočne príjemný interiér, milá premilá obsluha, kopec krásnych motoriek, značkové oblečenie, kvietok do ruky, uvítacie drinky zadarmo, skvelá rocková kapela, tanec, spoznanie príjemných ľudí, pečené kurča... Skrátka skvelý večer :)

Momentálne som stále v prúde školských povinností, no na niektoré sa celkom teším, hlavne na zaujímavé projekty. Veľmi veľmi chcem písať aj niečo vlastné, no v poslednom čase dokážem zo seba dostať len príliš osobné veci (aj to v blbej nálade :D), ktoré napíšem spontánne a do väčších vecí sa mi nechce. Motivuje ma aspoň Akademický Prešov, kde by som rada niečo poslala, zaujímala by ma odborná kritika, tak snáď dovtedy niečo zo seba vypotím.

A čo vy? Stíhate školu aj koníčky a popritom blogovanie? Mne sa to v poslednom čase nedarilo (ani sledovať ostatné blogy), ale dobrá správa je, že mám vyvolaný film a un peu času, tak to také hrozné najbližšie dni možno nebude :D 

Dreaming of summer

Nebola by som správny vysokoškolák, keby som sa trochu neposťažovala. Ešte ani nezačalo skúškové, ale je toho dosť, čo mám za sebou a ešte viac, čo ma čaká. No viem, že nie som sama. Keď sa musím učiť alebo na niečom pracovať, tak myšlienkami občas skĺznem do leta a teším sa na všetko, čo chcem robiť. Aj u vás je to tak? 

Teším sa na všetko, čo budem robiť, keď bude voľno:

1. Budem chodiť na výlety na bicykli, veď športovať treba. Samozrejme, tento fotogenický bike je iba ilustračný, asi by bol nezmysel zobrať taký na dlhé trate, či? Každopádne, však je krásny? :) (So retro!)
2. Kúpim si írsku píšťalku a budem sa na nej učiť hrať. A neprestane ma to baviť. A nevzdám sa, ak mi to nepôjde.
3. Naučím sa pracovať na pletacom stroji, čo som dostala. (Snáď sa naučím.)
4. Ušijem si peračník. A keď sa podarí, tak ich ušijem viac!

5. Pôjdem do botanickej záhrady a budem sa kochať krásnymi motýľmi a budem ich fotiť o 106.
6. Budem si užívať krásne počasie.
7. Požičiam si na leto veeeeľa kníh a všetky ich prečítam. A nejaké si možno kúpim.
8. Upečiem niečo mňamkózne, najlepšie s ovocím.

A keby som sa nezastavila, tak by tento zoznam pokračoval asi donekonečna, veď to poznáte. Tak snáď väčšina mojich plánov vyjde.

Ako prežívate takéto obdobie vy? :) A tiež sa tešíte na voľno? :)

Toto je môj prvý zverejnený wishlist. Keď som bola malá, rada som si spisovala podobné zoznamy, no na väčšinu vecí som už zabudla. Možno keď si všetky veci takto zvizualizujem, tak sa k nim skôr dokopem. Samozrejme, všetko sú to veci, ktoré nutne chcem potrebujem.

1. Profesionálne štetce by sa zišli. Stačila by mi takáto menšia sada. Pád dobrých štetcov mám, ale nanášať tiene aplikátormi je otrava.

2. Tieto super hodinky ma úplne dostali. Nie je isté, či budú moje, keďže mi je ľúto dať toľko peňazí za jeden plastový kúsok, ale musíte uznať, že na leto by boli super. A dizajnérskym kúskom odpúšťam ich cenu. Možno zoženiem niečo podobné alebo si nimi spravím radosť neskôr.

3. A toto je írska píšťalka. Vraj je to jednoduchý hudobný nástroj aj pre začiatočníkov (+ nestojí majland). Vždy som túžila ovládať akýkoľvek inštrument, ktorým sa dá vytvoriť melódia. Na klavír je už asi neskoro (to si odkladám do priečinka "Nuda počas dôchodku") a zvuk tejto píšťalky sa mi veľmi páči. Aj vám sa tak páči írska hudba? :) (Samozrejme, je mi jasné, že aj na tomto sa treba naučiť hrať, že to nie je hneď.)

4. Jeden Hurraw! balzam už vlastním a stal sa mojím obľúbeným. Tento ma zaujal preto, lebo podľa ideológie troch dóší sedí presne na mňa. A aj keby som na také veci neverila (čo verím :D), tak obsahuje samé veci, čo mám rada, tak.

Uznajte, že som celkom skromná, veď sú to len štyri položky :) Pekný deň!

Maličkosti, čo potešia

Ani by som nečakala, že ma dnes prekvapí toľko maličkostí. :) Hneď ráno mi poštou prišiel balzam na pery, ktorý som vyhrala v giveaway. Vonia krásne, nie úplne vanilkovo, ale mieša sa s vôňou rôznych olejov, bôbov a všeličoho, proste super. Dnes ho mám na perách celý deň. :)

Od priateľa som dostala malého macka. Nezabudol, že je MDŽ, hoci ja sama som na to vôbec nepomyslela. :) Nepotrpím si na veľké darčeky, ale je také milé, keď sa na vás blízky nezabudne. :)

Poobede sme boli v aquaparku na Delni, bolo fakt super. Po ceste domov ocko rozdával kvety ženám v našej rodine. Zastavili sme sa aj u babky a ja som od dedka dostala gravírovaciu pištoľ alebo ako sa to volá. Je to super vecička, už sa s tým len treba naučiť pracovať. :)

A kvietok som od ocka dostala aj ja, veď som tiež žena, hehe. :)

Dnes len takto v krátkosti, treba sa mi baliť, zajtra idem s mamkou do Bratislavy. Beriem si aj Zenit, snáď sa mi podaria nejaké fotky. :) Užite si zvyšok dňa, ženy! (Prípadne aj muži, čo čítajú moje posty :D)

3 materiálne radosti na tento deň

Aj vstávanie skoro ráno iba na jednu hodinu má svoje výhody - počas dňa sa toho dá stihnúť viac. A hoci trochu prší, aj tak idete do vzdialenejšej pobočky knižnice iba preto, že práve do tej pobočky chodíte najradšej. Požičiate si dve knižky od toho istého autora, lebo keď vás niečo chytí, neviete s tým prestať. Potom sa spýtate knihovníčky, či nemajú učebnicu alebo slovník fínčiny a ona si myslí, že si z nej robíte žarty. Môžete sa vybrať nakupovať to, čo ste si dopredu zaumienili, ale kúpiť si k tomu aj vec navyše, lebo obe predmety stoja smiešne málo. A keď prídete domov, tak si ušijete tašku. Áno, aj tak môže byť.

A teraz trochu zrozumiteľnejšie - potrebovala/chcela som balerínky hnedej farby, lebo mám rada doplnky v tejto farbe. Prešla som celé mesto, až som skončila v Tescu, zase. A tam som vyhrabala presne také topánky, ako som hľadala, v mojej veľkosti a ešte zlacnené. No nekúp to, hehe. :)

A na túto sukňu som mala zálusk hneď, ako som ju videla, ale tak súrne som ju nepotrebovala. A teraz ma tam prekvapila v mojej veľkosti a tak isto zlacnená, tak som si ju vyskúšala a bola moja. :) Teším sa, keď bude pekne slnečno a ja si ju zoberiem.

A ešte taký hand-made bonus. Na výtvarnej sme maľovali/kreslili na látky podľa indiánskych symbolov. Mne bol najsympatickejší maco, taký veľký ochranca, tak som si ho po svojom nakreslila na látku a už som mala v hlave, čo z toho ušijem. Hodil sa mi na bavlnenú tašku - na knihy, nákupy, na leto... Už včera som si pripravila kusy látky a dnes si pomaly šila v rámci mojich schopností. Bola som rada, že sa mi taška podarila, a keď som odstrihovala trčiace konce rúčok, tak som, ja somár, zastrihla rovno do prednej strany látky. To vie pekne naštvať. Tak sa išlo improvizovať a nacapila som tam mašľu. Pôvodne som nič také nechcela, veď k môjmu veľkému ochrancovi macovi sa takéto infatilnosti nehodia! Ale bude si musieť zvyknúť, snáď sa nepohnevá. Taška sa mi páči aj tak, a čo vám? :)

Z čoho mám dnes radosť

V podstate, dnes mám radosť asi zo všetkého. (Keby také dni bývali častejšie!) Ale ukázať vám môžem aspoň také materiálne radosti:

Tak napríklad nová priadza, síce akrylová, ale zato veeeeľmi príjemná na dotyk, hodvábne jemná... Bola som nakúpiť vlnu na deku, ale tejto som neodolala a kúpila som aj ju. Čo z nej? Fakt by som sa chcela naučiť pliesť ponožky. Háčkovať viem skoro všetko, pliesť len tie jednoduchšie veci, ale vyskúšam to. Mám celkom pochopiteľný návod v jednej knihe, tak sa ho pokúsim dodržať a uvidím, či sa to podarí. (A prečo to chcem? Lebo obdivujem tieto dokonalé pletené vecičky, medzi nimi aj ponožky.)

A potom je tu fantastický šípkový lekvár/džem (stále neviem, aký je medzi tým rozdiel, prepáčte), ktorý mamka dnes kúpila hlavne na môj popud. Mňam, mňam, na chrumkavej bagetke s maslom, k tomu pohár mlieka... Fakt mám rada takéto dobrôtky. (Poznámka: je len málo vecí, ktoré rada nemám...)

No a úplne náhodou som dnes našla "stratené" ihly na plstenie. Jedna sa mi zlomila a zvyšné dve som dlho nepoužívala, tak som zabudla, kde som ich dala. Takže si neskôr opäť trochu popichám do molitanu, celkom sa na to teším. Z mojich zásob vlny od leta veľa neubudlo, takže mám s čím pracovať.

A ešte mám radosť, že trochu nasnežilo (môže ešte viac, nenahnevám sa) a že v sobotu ideme na oslavu menín mojej malej sesterničky. Teším sa, že ju (aj jej rodinu, samozrejme), po dlhšom čase uvidím.

Tešte sa aj vy, aj z maličkostí!

Hand-made random

Alebo čo som v poslednom čase vytvorila. Bolo by toho viac, než je na fotkách, ale veľa vecí som vyrobila a rozdala na Vianoce a z toľkej radosti ich hneď zabalila a nestihla sfotiť. To som celá ja. Tak aspoň to, čo som odfotiť stihla alebo našla doma:

1. Háčkované granny squares (alebo štvorčeky) - ešte len včera som si na ne kúpila vlnu a už mám 10 štvorčekov. Budem ich potrebovať približne 100, ako som si vypočítala, takže desatina za jeden deň! Wou hou, ak som počítala dobre, samozrejme. (Inak, na dennom svetle vidno farby lepšie, čo poviete?)

2. Háčkovaný obal na mobil - inšpiráciou mi bol tento, ale robila som ho pre brata, tak som trochu obmenila farby, vlasy, gombíky a spravila to po svojom. Trochu mi pripomína Yetiho, hoci nie je celý biely. (Aj ho tak doma voláme :D)

3. Háčkovaná mačička - darček pre môjho priateľa, len tak. Lebo má rád mačky. :) Je z bavlnenej priadze (okrem kabátika) a háčkovala som ju natesno, až ma od háčika boleli prsty, ale myslím, že sa mi podarila (a potešila). :)

4. Ručne viazaný zápisník - milujem papier samotný a zápisníky obzvlášť. Občas nejaký aj sama vyrobím, keď mám chuť a pekný papier na obal. S týmto som veľmi spokojná, konečne sa mi podarilo prilepiť predsádky tak, aby sa zápisník dobre otváral. Aj obal je prilepený tak, aby sa nevlnil či nehrudkoval. Už aj viem, komu ho podarujem. :)

5. Jednoduchý zošit - pur moi. Využila som môj obľúbený kalendár (v ktorom mi ostali už iba 4 mesiace) a použila ho na obal pre zošit. Zošila som ho červenou niťou, nejak sa mi tam hodila, hoci ju možno veľmi nevidno. Ale mám dobrý pocit, že je tam. :) Ešte si chcem dorobiť nejaké červené štítky a papierové záložky, keď doňho budem niečo písať.

 

6. Maľovaná miska - hoci som si to predstavovala trochu inak, keď som ju maľovala, aj tak sa mi celkom páči. Maľovaná bola farbami na porcelán a keramiku, potom som to zapiekla v trúbe. Už by to malo pevne držať. A budúcim majiteľom bude moja mamka, chcem jej misku dať do práce. :)

Keď bude niečo nové, tak to už snáď nafotím zodpovednejšie. :)