6. 4. 2017

Kaštieľ Betliar po štvrtýkrát

Ako o mne už možno viete, mám veľmi rada výlety (akéhokoľvek typu) a teším sa na každé miesto, kam sa rozhodneme vybrať. Rovnako rada mám naše hrady a zámky, a hoci som na Betliari ako dieťa bola dokopy trikrát, nič z interiéru som si už nepamätala a všetko bolo pre mňa tým pádom úplne nové.

Kľukatá cesta smerom na Betliar, neznáme okolie za oknom, neznáme lesy, zastávka U vodnára na obed (posledné dve fotky, jazero Úhorná - mimochodom, majú tam skvelú kapustnicu!)... Jedine záhrada mi bola akási povedomá a kým sme sa dostali na rad, mohli sme sa po nej do sýtosti poprechádzať. Hoci stromy boli ešte bez listov, tráva sa už pekne zelenala a bolo teplo takmer ako v lete.

Stihli sme úplne posledný vstup. Bohužiaľ, inou formou sa dovnútra nedostanete, musíte ísť spolu so skupinkou ďalších ľudí a na všetko je len jedna hodina (aspoň pre mňa to bolo málo, no chápem, že sa musí dať priestor aj iným). Vystihli sme prvú nedeľu v mesiaci (vtedy je vstup zadarmo) a návštevníkov prišlo naozaj dosť. Viem, že pri fotkách ľudoprázdnych interiérov tomu nebudete veriť, ale iba s pomocou mojej trpezlivosti a rýchlosti (kým niekto nevojde do záberu :D) sa mi to ako-tak podarilo. Aj svetelné podmienky boli veľmi náročné pre fotenie (asi z dôvodu ochrany nábytku a obrazov, aspoň si to myslí moje všeznalecké ja), takže nečakajte miestnosti zaliate svetlom ako v seriáli 1890.

Aj napriek toľkým ľuďom, dlhej ceste, horúcemu počasiu a o poznanie chladnejšiemu kaštieľu som si to užila. Veď sa pozrite na tie nádherné izby, pootvorené kúpeľne (prístupná bola len jedna) a prírodu okolo... Dokonca ma zaujalo niekoľko naozaj krásnych obrazov (a to som realizmus nikdy nemala veľmi v obľube), starých fotiek a exotických doplnkov (napríklad aj z Číny a Egypta). Ak budete mať možnosť, určite by som vám návštevu kaštieľa odporúčala. No ja sama by som nabudúce radšej riadne zaplatila s nádejou, že skupinky budú menšie! :)


27. 2. 2017

Čiernobiela krajina

Posledné dni vyzerala krajina okolo cesty aj spoza okna domu čiernobielo. Čierne stromy, biely sneh, šedá obloha. Potom šedá hmla, šedá cesta, hnedo-šedá zem. Po čase to bolo celkom únavné a mala som pocit, že to počasie už nikdy neskončí. Ale muselo byť obdobie, keď som sa aj z hmly a sychravého počasia radovala, inak by nevznikli tieto fotky. Teraz, keď pomaly začína tráva naberať svoju zelenú farbu a obloha je modrá, už to ani nie je pravda. Neviem sa dočkať jari, no musím sa so zimou ešte poriadne rozlúčiť pri spomínaní na fotky, ktoré sa tu mali objaviť dávno. :D Takže ak máte už zimy pokrk, snáď mi to odpustíte, no to by som nebola ja, keby som prispievala aktuálne.

14. 1. 2017

Silvestrovský výstup na hrad

Je neskoro pripomenúť si Silvester v polovici januára? :D Snáď nie, lebo o tieto fotky sa určite chcem podeliť. Sú z tradičného silvestrovského výstupu na Šarišský hrad a ak by bol Silvester len takýto, úplne by mi to stačilo. Príroda, dobrá nálada, trochu pohybu, trochu alkoholu... :D Čím ďalej, tým menej ma bavia megalomanské oslavy, veľké davy ľudí a povinnosť vo veľkom oslavovať len preto, lebo sa to tak robí. Silvester bol aj tak super, Nový rok až tak nie. Ale ja nie som poverčivá a rok 2017 bude taký, aký si ho každý urobí, takže je to v pohode. Snáď sa vám fotky budú páčiť a ak by vás zaujímalo niečo viac o výstupe na hrad, dočítate sa to tuto. :)