Nefalšovaná jeseň

Každý deň, keď je tak krásne slnečno (a navyše teplo) ako dnes, v duchu prosím počasie, aby také zostalo ešte dlho. Alebo aspoň chvíľku, pár dní. Milujem takúto jeseň, keď stromy hrajú všetkými farbami, keď moje vlasy na slnku vyzerajú takmer ryšavé, keď na mňa sadajú lienky a keď si môžem poslednýkrát sadnúť na balkón v krátkom tričku.

No všetko raz musí skončiť. A je to úplne normálne, akurát ja to každý rok prežívam tak dramaticky, akoby sa teplo a slnko nemali nikdy vrátiť. Viem, že keď lístie opadá a všetko bude už len sivé a hnedé a vonku bude mokro, že to budem znášať ťažko. Lebo v poslednom čase sa nedá spoľahnúť ani na zimu, že všetko tak pekne prikryje snehom. Jediné, čo mám na takomto počasí rada, sú mliečne biele jesenné hmly.

Fotky sú z minulého týždňa, z moto-výletu, o ktorom som vám už písala. Takto si predstavujem nefalšovanú jeseň - farebnú, lesnú, slnečno-zamračenú (hoci kým sme dorazili na miesto, už sa zamračilo úplne). Z fotenia jesenných stromov mám vždy trochu trému, ešte žiaden rok sa mi nepodarilo odfotiť les tak, ako ho mám v predstavách. No namiesto toho, aby som banovala, čo všetko som nepofotila, teším sa z toho, čo sa mi podarilo. Tak snáď fotky potešia aj vás. :) Peknú sobotu!