Ahoj, 2016

Keby som chcela, vedela by som si spomenúť na veľa vecí z roka 2015 - či už príjemných alebo nepríjemných. Ale načo by som sa mala vracať k tým zlým? Ja si budem rok 2015 pamätať ako rok, kedy som zoštátnicovala a získala svoj prvý titul (vraj bezvýznamný, ale vybojovaný!), keď som vyhrala fotografickú súťaž, kúpila som si digitálnu zrkadlovku a prvú kuchársku miniknižku alebo keď sme do našej rodiny prijali mačacieho člena.

A čo chcem zvládnuť v roku 2016? Chcem viac fotiť, fotiť lepšie a fotiť portréty, ktoré mám v hlave. Chcem viac písať a nebáť sa negatívnych reakcií pánov kritikov. Chcem zvládať školu bez stresov a viac s chuťou, ktorá sa pomaly vytráca. Chcem rozbehnúť jeden handmade projekt, na ktorý som sama zvedavá. A hlavne, hoci to nie je v mojich silách, chcem, aby boli všetci moji blízki zdraví a šťastní (tak dôležité klišé, pri písaní ktorého sa mi hrnú slzy do očí, tak ich mám všetkých rada). Ostatným veciam nechávam voľný priebeh a som zvedavá, čo mi tento rok prinesie.

Chcem sa vám trochu pateticky poďakovať, že ku mne občas zavítate a zanecháte mi milý komentár. Každému z vás. Vaše komentáre mi dávajú pocit, že má zmysel prispieť svojou troškou do tohto internetového časopriestoru, že niekoho moje fotky alebo slová potešia. Snáď vás potešia aj tieto fotky zo včerajšieho výstupu na náš Šarišský hrad. Je to tradícia, ktorú som bohužiaľ v poslednom čase vynechávala, no tento rok vyšlo krásne počasie a nič mi nebránilo tradíciu obnoviť. Zahmlené ranné kopce, milovaný les a úžasný výhľad z hradného vrchu. A potom fotky presne z minulého roka, keď sa pokúsila odfotiť ohňostroj ešte analógom. A na počudovanie to celkom vyšlo. :)