Liptovská Mara

Liptovská Mara je obrovská. Minimálne dosť veľká na to, aby ste k nej trafili. To sme si povedali, keď sme sa v deň mojich narodenín rozhodli ísť do Liptovského Mikuláša, veď ten je predsa hneď pri Liptovskej Mare. Nuž, áno, nakoniec sme trafili. :D Po tom, čo sme sa nechali viesť Google mapami (nesprávnou cestou), potom sa vrátili späť a skúsili inú trasu, pozerali sa skepticky na koniec pofidérnej cesty a povedali si "OK, ešte to skúsime, a keď tam nebude nič, ideme naspäť". A ono to vyšlo, na konci slepej ulice bola dvojprúdová železnica, ktorú sme prekročili a čakala nás úzka vychodená cestička, ktorá sa po chvíli začala podobať na normálnu cestu vedúcu k vode. Ani neviete, akú úľavu som cítila, keď sme konečne počuli vodu a za stromami videli čosi veľké a modré.

Presne tak jednoducho by som opísala Maru. Veľká a modrá. Fotky som upravovala minimálne, lebo samé o sebe boli dosť farebné. :) Hoci sme videli len jeden cíp vodnej nádrže, zdala sa mi z každého uhlu iná a krásna. Asi kvôli výhľadu okolo, ktorý sa každým krokom menil. Aj počasie sa menilo každých pár minút - buď som mala chuť skočiť do vody a ochladiť sa, alebo som si zapínala gombíky na svetri. :) Po čase prichádzali "tajným" chodníčkom aj iní ľudia, takže sa zrejme stačilo opýtať domácich na cestu. Ale to sme skrátka my, prinajmenšom sme mohli byť na seba hrdí, že sme to zvládli sami. :D Merač krokov v mobiloch nám "doma" na hotelovej izbe ukazoval vyše 12 km, takže sme sa veľmi tešili oddychu a ciderom. Na ten deň určite nezabudnem. :)